Peniaze sú v našich životoch tak bežná a samozrejmá vec ako vzduch, ktorý dýchame. Majú dlhú históriu a takisto si prešli rôznymi vývojovými štádiami. K ďalším unikátnym vývojovým stupňom peňazí sa už nepochybne pridali aj kryptomeny, na čele s bitcoinom (BTC). Za posledných 10 rokov si našli svojich zástancov, ale aj odporcov, no ich vlastnosti to nijak nemení. Dôležitý je fakt, že kryptomeny ukázali svetu, alebo ešte len ukážu, že meny nemusia existovať len pod vedením štátov či centrálnych entít. Tam ale unikátnosť bitcoinu nekončí.

V dnešnej časti Víkendového Bulletinu sa pozrieme na monetárne hľadisko bitcoinu a porovnáme ho s inými formami uchovávania hodnoty. Na to, aby sme pochopili, prečo je bitcoin unikátny z monetárneho hľadiska, musíme najskôr pochopiť, čo robí dobré peniaze, dobrými peniazmi.

História

Keď sa pozrieme späť do histórie na veci, ktoré si ľudia zvolili ako peniaze, vždy to boli ťažko získateľné (resp. ťažké na výrobu) veci či materiály. Čokoľvek, čo bolo pre človeka ťažké vyrobiť, nakoniec slúžilo ako prostriedok výmeny.

Dôvod, prečo to tak je, je že ľudia takémuto odôvodneniu rozumejú. Niečoho je obmedzený počet, je to ťažké získať alebo vyrobiť, a tak to má väčšiu hodnotu. Realita je taká, že ľudia, ktorí uchovávajú svoje bohatstvo v takých uchovávateľoch, ktoré si časom svoju hodnotu dokážu udržať (napr. zlato), nakoniec skončia s väčším bohatstvom ako ľudia, ktorí svoj majetok držia vo forme peňazí. Tie je v dnešnej dobe ľahké vyrobiť aj získať. Pretože je ľahké zvýšiť celkové množstvo peňazí v obehu, strácajú postupom času svoju hodnotu (napr. fiat meny).

Z histórie vieme, že z dlhodobého hľadiska uspela forma peňazí, ktorá bola pre človeka ťažko získateľná, ako napríklad:

• Dobytok 
• Vzácne mušle
• Sklenené korálky (v častiach sveta, kde ich nevedeli vyrobiť)
• Kovy, z počiatku podľa hmotnosti
• Vzácne kovy a mince 
• Dokonca aj spomedzi peňazí, ktoré boli produkované vládami sa po svete najviac používajú tie, ktoré boli ťažko získateľné (USD, EUR, CHF)

Ťažko získateľné peniaze vždy porazili tie ľahko získateľné

Na základe histórie sa môžeme pozrieť na pár príkladov ťažko získateľných peňazí.

Kamenné peniaze (Rai Stones) na ostrove Yap

Rai boli kamenné disky, ktoré slúžili na mikronézskom súostroví Yap ako prostriedok výmeny. Niektoré boli malé len niekoľko centimetrov a niektoré mali dokonca až 4 metre. Tieto peniaze boli vyrobené z aragonitu, ktorý sa na Yape nenachádzal, takže bol pre miestnych obyvateľov ťažko získateľný. Po príchode amerických námorníkov na toto súostrovie si všimli, že tieto kamene používajú miestni ako platidlo. Keďže námorníci mali modernú loď a moderné vybavenie, rozhodli sa ísť na vzdialený ostrov kde sa nachádzal práve aragonit a priniesli ho na ostrov. Tým vznikla inflácia (zväčšilo sa dostupné množstvo) a kamenné disky stratili svoju monetárnu hodnotu.

Sklenené korálky v Západnej Afrike

Taktiež sklenené korálky boli používané ako prostriedok výmeny v Západnej Afrike. Keď Európania prišli do tejto časti Afriky všimli si, že Afričania používajú práve sklenené korálky ako formu peňazí. Z Európy následne priniesli veľké množstvo týchto korálok, keďže v Európe boli ľahko získateľné a ľahko vyrobiteľné. Predali ich a výsledkom bolo vyvlastnenie veľkého bohatstva Afričanov kvôli ich ľahko získateľným peniazom. 

História sa opakuje

Ako nám história ukazuje, všetko čo je používané ako prostriedok výmeny a je ľahko získateľné, stráca postupom času svoju hodnotu. Ľudia, ktorí používali takéto prostriedky ako uchovávateľ hodnoty prišli o svoje bohatstvo.

Výnimkou nie sú ani dnešné fiat meny. Euro stratilo kvôli inflácii za posledných 16 rokov takmer 50 % svojej kúpnej sily. Americký dolár taktiež nie je výnimkou.

Ako čas plynul, tieto príklady sa v našej histórii neustále opakovali vo všetkých kútoch sveta. Výsledkom bolo, že koncom 19. storočia sa takmer všade uchytilo zlato ako uchovávateľ hodnoty aj prostriedok výmeny. Vďaka spoľahlivo nízkemu zvyšovaniu celkového dostupného množstva, ktoré sa ročne zvyšuje priemerne o 1.5 %. Je veľmi náročné nájsť nové zdroje zlata a rovnako zložité ho vyťažiť a spracovať. Ľudia uchovávajú svoje bohatstvo v tomto kove, ktorý si vďaka svojej vzácnosti uchováva hodnotu. Môžeme si však všimnúť, že so zvýšeným dopytom po zlate stúpa aj jeho ročná produkcia.

Keď sa pozrieme na národné meny medzi rokmi 1960 až 2015, tak zistíme, že ročné zvyšovanie celkového množstva predstavovalo až 32.15 % (zahrnuté sú aj meny, ktoré postihla hyperinflácia, ako napríklad aktuálne Venezuelu). Môžeme si všimnúť trend mien, ktoré mali veľké percentuálne ročné navýšenie celkového množstva smeruje k hyperinflácii a rýchlej devalvácii ich meny. Naopak meny ktoré mali menšie percentuálne ročné zvýšenie celkového množstva sa používajú ako svetové rezervné meny (napr. USD, CHF).

Vývoj povahy peňazí

Povaha peňazí prechádza procesom evolúcie. Vo svojom ranom štádiu mali peniaze zvyčajne podobu komodít – predmetov vyrobených z materiálu určitej trhovej hodnoty, napr. zlatých mincí. Neskôr ich nahradili kryté (reprezentatívne) peniaze – bankovky, ktoré sa dali vymeniť za určité množstvo zlata či striebra. Moderné ekonomiky vrátane eurozóny sú postavené na nekrytých peniazoch. Ide o peniaze vyhlásené za zákonné platidlo a vydávané centrálnou bankou, ktoré však na rozdiel od krytých peňazí nemožno vymeniť za napr. pevne stanovené množstvo zlata. Napriek tomu, že nemajú žiadnu vlastnú hodnotu (papier, z ktorého sú vyrobené, je v podstate bezcenný), ľudia ich akceptujú výmenou za tovary a služby, pretože dôverujú centrálnej banke, že v priebehu času zachová ich hodnotu. Ak by centrálne banky v tomto poslaní zlyhali, nekryté peniaze by stratili svoju všeobecnú akceptovateľnosť ako prostriedok výmeny i svoju príťažlivosť ako uchovávateľ hodnoty.

V dnešnej dobe môže mena existovať aj v nefyzickej podobe. Peniaze môžu byť na bankovom účte v podobe počítačového záznamu alebo uložené na sporiacom vklade. Digitálne peniaze, resp. elektronické peniaze predstavujú peňažnú hodnotu uloženú napríklad na predplatenej karte alebo smartfóne. Čo sa týka platieb, priame inkasá, internetové platby a kartové platby sú bezhotovostné. Existujú dokonca novšie decentralizované digitálne meny alebo systémy virtuálnych mien, ako napríklad Bitcoin, ktoré fungujú bez centrálneho riadiaceho bodu, ako je centrálna banka. Z právneho hľadiska sa však zatiaľ nepovažujú za peniaze.

Napriek rapídnemu vzostupu elektronických platieb je hotovosť stále veľmi populárna. V eurozóne hotovosť predstavuje vysoký podiel všetkých platieb pod 20 €. Za hodnotu eurovej hotovosti ručí Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky krajín eurozóny, ktoré spolu tvoria Eurosystém.

Bitcoin a jeho monetárna jedinečnosť

Počas celej histórie ľudstva od vzácnych mušiel, dobytku, vzácnych kovov sa ľudia snažia nájsť niečo čo ostatní nemôžu ľahko získať, alebo vyrobiť.

Doteraz bolo možno najlepšie riešenie zlato, no vyzerá to tak, že máme na scéne nového hráča s ešte lepšími monetárnymi vlastnosťami ako má zlato. Tušíte správne, je to bitcoin. V porovnaní zo zlatom je bitcoin na trhu veľmi krátko, no jeho vlastnosti sú založené na presnej matematike, ktorú nemožno jednoducho ovplyvniť.

Bitcoin má aktuálnu ročnú mieru inflácie na hodnote 3.75 %. Postupom času však vďaka svojim vlastnostiam bude túto infláciu znižovať, a to vďaka procesu nazývanému halving. Halving je udalosť, ktorá sa v Bitcoinovej sieti opakuje každé 4 roky alebo každých 210,000 blokov. Halving zníži mieru inflácie vždy o polovicu, pretože sa o polovicu zníži odmena za vyťažený blok, a teda množstvo BTC v obehu. Ako väčšina z vás vie, v Bitcoinovej sieti vznikajú nové bitcoiny ako forma odmeny za vyťažený blok. Aktuálne je to 12.5 BTC, ale po halvingu, ktorý nás čaká v máji 2020 to bude 6.25 BTC a o ďalšie 4 roky to bude 3.125 BTC a tak ďalej. Nakoniec sa inflácia dostane na hodnotu 0 %, pretože množstvo bitcoinov ktoré bude existovať je pevne stanovené na 21,000,000.

Treba podotknúť, že na budúci rok bitcoin dosiahne nižšiu mieru inflácie spomedzi všetkých bánk, hospodárstiev či zlata.

Odpočítavanie do hlavingu aj s podrobnými informáciami môžete sledovať na bitcoinblockhalf.com

Začarovaný kruh inflácie

Pri každej forme peňazí sa pri zvýšenom dopyte zvyšuje ich cena, pri zvýšenej cene rastie produkcia, a tým pádom sa rýchlo zvyšuje celkové množstvo v obehu, čo spôsobí pokles ceny. Je to začarovaný inflačný kruh, v ktorom sa zmieta svetová ekonomika. Či už je to zlato, striebro,meď alebo ropa, čokoľvek z tohto by ste chceli použiť ako peniaze spustí to iniciatívu ľudí získavať toho viac a viac. Bitcoin je výnimka.

Celkové množstvo bitcoinov je fixne dané a nezáleží na tom koľko ľudí sa snaží ťažiť, celkové množstvo BTC v obehu sa nezvýši ani sa nezrýchli jeho produkcia. Pri väčšom dopyte po tažení sa sieť stane bezpečnejšou a náročnosť ťažby sa zvýši. Toto je kľúčová monetárna vlastnosť bitcoinu, ktorá sa nazýva difficulty adjustment, alebo len difficulty.

Pri bitcoine vieme povedať koľko jednotiek sa za rok vyťaží aj o 20 rokov. To sa nedá povedať o zlate, striebre, medi alebo rope, skrátka pri ničom. Nielen tento fakt robí bitcoin najlepším uchovávateľom hodnoty (store of value) z monetárneho hľadiska. Jednoducho povedané zvýšený dopyt po bitcoine nezvýši jeho celkové dostupné množstvo.

Pät dôvodov prečo bitcoin nemôže byť nikdy celoplošne zakázaný

Stock to flow

Stock to flow sa používa na stanovenie hodnoty na základe aktuálneho množstva a aktuálnej produkcie. Keďže vieme aké je aktuálne množstvo bitcoinov v obehu a vieme koľko sa v budúcnosti vyťaží tak sa môžeme pozrieť na stock to flow hodnotu bitcoinu do budúcnosti. Z tejto hodnoty vidíme, že cena bitcoinu od svojho vzniku stále nasleduje svoju stock to flow hodnotu.

#bitcoin > $10k: front running stock-to-flow model? pic.twitter.com/VfXUtltcl7

— PlanB (@100trillionUSD) June 22, 2019

Ako bezpečná je bitcoinová sieť?

Aktuálne pri písaní tohto článku sieť disponuje výpočtovou silou 77 EH/s (exahashov za sekundu), čo predstavuje výpočtovú silu ako equivalent:

• ~ 800,000 top svetových superpočítačov
• ~ 8 triliónov notebookov

Ďalšie faktory prispievajúce k bezpečnosti Bitcoin siete sú:

• Bitcoinová sieť nemá jediný centrálny bod zlyhania 
• nestojí za ňou žiadny jednotlivec alebo organizácia 
• sieť má aktívnych približne 70,000 nodov, full nodov je niečo menej ako 10,000
• Bitcoin je nezastaviteľná sila, pretože jeho kód je voľne zdieľateľný a môže ho používať ktokoľvek chce
• Najpoctivejšie peniaze aké kedy boli a sú dostupné pre každého cez internet alebo satelit

Bitcoin Independence Day: Deň, ktorý určil kto riadi Bitcoin sieť

Pár videí na záver kde sa vysokopostavení činitelia vyjadrujú veľmi pozitívne o bitcoine, jeho hodnote, roli ako uchovávateľa hodnoty a revolúcii, ktorú kryptomeny prinášajú.

Today in one clip: An Unstoppable Force. pic.twitter.com/n3vQeKFzMk

— Nathaniel Whittemore (@nlw) July 17, 2019

Can’t believe the chairman of the Federal Reserve referred to Bitcoin as „an alternative to gold“ and called it „a store of value“ today.

If you told me this a year ago, I wouldn’t believe you. pic.twitter.com/3zvHPp40Kn

— Anil Lulla (@anildelphi) July 11, 2019

Zdroj: Saifedean Ammous – The Bitcoin Standard; @100trillionUSD