Sledujte nás aj na

Vytvorenie Bitcoinu ako nového alternatívneho finančného systému so sebou prinieslo radu nových technológií, myšlienok a nápadov. Taktiež nás to donútilo zamyslieť sa nad fungovaním doterajších systémov ovládaných centralizovanými entitami. Jednou z prevratných technológií, ktoré uzreli svetlo sveta spolu s Bitcoinom je aj blockchain. Digitálna decentralizovaná účtovná kniha, ktorá zabezpečuje a zaznamenáva všetky potrebné informácie pre chod Bitcoin siete. Mohol by však existovať aj blockchain bez bitcoinu?

Technológia blockchain je skloňovaná ako jedna z najväčších inovácií 21. storočia vzhľadom na disruptívny efekt, ktorý má na rôzne sektory, od financií až po výrobu, cez dodávateľské reťazce až po vzdelávanie.

Dnešná časť našej pravidelnej rubriky Víkendový Bulletin sa zameriava práve na blockchain, avšak z pohľadu Bitcoinu. Okrem histórie a faktov sa pozrieme aj na dôležitú rolu, ktorú hrá v blockchaine bitcoin (BTC) samotný.

„Blockchain je pre Bitcoin to, čo je internet pre email. Veľký elektronický systém, na ktorom môžete stavať aplikácie. Mena je len jedna z nich.“

História

Keď Satoshi Nakamoto, ktorého skutočná identita je stále neznáma, vydal v roku 2008 white paper s názvom Bitcoin: Peer to Peer Electronic Cash System, v ktorom opísal „čisto peer-to-peer verziu elektronických peňazí“, dnes známu ako Bitcoin, bol to debut aj pre technológiu blockchain.  Blockchain technológia, ktorá umožňuje chod Bitcoin siete, sa v poslednom desaťročí vyvinula do jednej z najväčších priekopníckych technológií s potenciálom ovplyvniť všetky odvetvia od finančných až po výrobné či vzdelávacie inštitúcie.

Presný termín “blockchain” by ste v Bitcoin white paperi hľadali len márne, v tomto znení sa tam nenachádza. Predmetom opisu ako by takýto peer-to-peer systém mohol fungovať sú však často sa opakujúce výrazy chain (reťazec) a block (blok). Ich spojením samozrejme získame termín blockchain, avšak ten sa objavil až neskôr.

Blockchain je z technologického hľadiska distribuovaný systém s distribuovanou databázou. Takéto distribuované systémy fungovali už dávno pred vznikom Bitcoinu a sú často používané aj dnes. Veľké spoločnosti musia pravidelne zálohovať svoje dáta a využívajú k tomu aj distribuované služby. Rovnako je rýchlejšie poskytovať dáta používateľom v Európe z európskych dátových centier. Z tohto pohľadu sa tak nejedná o úplne prelomovú technológiu. Bitcoin však prepojil to čo už bolo známe novým a inovatívnym spôsobom.

Víkendový ฿ulletin: 10 najdôležitejších udalostí v histórii kryptomien

1991 – 2008: Prvopočiatok technológie blockchain

Stuart Haber a W. Scott Stornetta je dvojica, ktorá v roku 1991 položila základ pre technológiu dnes známu ako blockchain. Ich práca sa zameriavala na kryptograficky zabezpečený reťazec blokov, kde by nikto nemohol manipulovať s časovými pečiatkami dokumentov (timestamps).

V roku 1992 zmodernizovali svoj systém tak, aby používal dátovú štruktúru hashovací strom alebo Merkle tree, ktorá výrazne zvýšila efektivitu systému. To umožnilo zber viacerých dokumentov do jedného bloku. Je to však až rok 2008 kedy sa začína písať “novodobá história” blockchainu, ktorý získava na dôležitosti vďaka práci jednej osoby alebo skupiny menom Satoshi Nakamoto.

Nakamoto konceptualizoval prvý blockchain v roku 2008. Odtiaľ sa technológia začala rapídne vyvíjať a našla si cestu do mnohých aplikácií nad rámec kryptomien. Satoshi Nakamoto vydal v roku 2009 prvú správu o tejto technológii. V dokumente poskytol podrobné informácie o tom, ako je táto technológia dobre vybavená na posilnenie digitálnej dôvery vzhľadom na aspekt decentralizácie, ktorý znamenal, že nikto nebude mať pod kontrolou celú sieť.

Na otázku: “Kedy vznikol blockchain?”, tak môžeme odpovedať, že blockchain bol vytvorený v roku 1991.

2008 – 2013: Blockchain 1.0: Vznik Bitcoinu

Veľa ľudí si myslí, že Bitcoin a blockchain sú jedna a tá istá vec. Nie je to však pravda, pretože blockchain je základná podkladová technológia, ktorá ovláda väčšinu aplikácií. Kryptomena, v tomto prípade bitcoin, je len aplikácia používajúca túto technológiu.

Koncept Bitcoinu sa zrodil v roku 2008 ako prvá aplikácia technológie blockchain. Satoshi Nakamoto ho vo svojom dokumente podrobne opísal ako elektronický peer-to-peer hotovostný systém. Nakamoto vytvoril genesis block, z ktorého sa následne začali ťažiť a prepájať nové bloky. To viedlo k jednému z najväčších reťazcov blokov nesúcich rôzne informácie a transakcie.

Odkedy sa Bitcoinu ako aplikácii blockchainu venuje značná pozornosť, vznikli mnohé aplikácie a všetky sa snažili využiť princípy a možnosti, ktoré táto technológia ponúka.

2014 – súčasnosť

Okolo roku 2014 si ľudia začali uvedomovať, že blockchain by sa dal použiť na oveľa viac veci ako len na kryptomeny. Začali vznikať dedikované výskumné tímy v spoločnostiach či na univerzitách, ktoré skúmali a skúmajú dodnes, ako by mohol blockchain priniesť revolúciu aj do iných odvetví. Vo svojej podstate je blockchain otvorená, decentralizovaná účtovná kniha, ktorá zaznamenáva transakcie medzi dvoma stranami natrvalo bez toho, aby bolo potrebné tento proces vykonať treťou stranou. To vytvára mimoriadne efektívny proces, ktorý znižuje náklady na transakcie.

Keď podnikatelia pochopili silu blockchainu, došlo k prudkému nárastu investícií a výskumu, aby sa zistilo, ako by blockchain mohol ovplyvniť dodávateľské reťazce, zdravotnú starostlivosť, poistenie, dopravu, hlasovanie, riadenie zmlúv a ďalšie. Takmer 15 % finančných inštitúcií v súčasnosti využíva technológiu blockchain.

Bitcoin bez blockchainu, blockchain bez bitcoinu

Mnoho ľudí považuje bitcoin za pyramídovú schému, peniaze drogových dílerov alebo len chabý pokus bojovať so štátmi vydávanými peniazmi. Nájdu sa medzi nimi aj taký, ktorý tvrdia, že bitcoin časom skrachuje, ale že blockchain ako geniálny vynález bude napredovať ďalej bez neho. Môže sa to stať. Poďme sa však pozrieť ako sú bitcoin a blockchain spolu prepojení, a prečo blockchain bez bitcoinu nedáva veľký zmysel.

Bitcoin bez blockchainu

Ak sa na túto problematiku pozrieme opačne, teda či môže existovať bitcoin bez blockchainu, odpoveď je jasnejšia. Z podstaty fungovania Bitcoin siete vyplýva, že potrebuje ukladať transakčné dáta do blokov, tieto bloky medzi sebou spájať a umiestniť ich na verejne dostupné miesto, aby ich hocikto mohol zvalidovať.

Aj keď je blockchain do istej miery značne neefektívny, aspoň čo sa týka spotreby energie a redundancii dát, aktuálne by Bitcoin bez blockchainu fungovať nemohol. Táto technológia bola špeciálne vytvorená pre Bitcoin a pre jeho bezproblémový chod. V budúcnosti však nie je vylúčené, že príde lepšia, efektívnejšia technológia, ktorá bude vhodná práve pre Bitcoin.

Víkendový ฿ulletin: Podstata blockchainu – Čo ponúka public, private a consortium model tejto technológie

Blockchain bez bitcoinu

Blockchain bez bitcoinu je už však iný koncept a iná otázka. Ak vezmeme do úvahy, že chceme mať systém, ktorý je otvorený, ale napriek tomu zabezpečený, odolný voči cenzúre, každý sa k nemu môže pridať, a pritom neexistuje jedna entita kontrolujúca chod tohto systému, musí takýto systém vytvoriť záujem, podnet pre pripojenie sa nových používateľov.

V roku 2009, keď bol Bitcoin predstavený, priniesol pomerne novú myšlienku: Sieť uzlov, ktorá by bezpečne zdieľala svoj stav (distribuovaný ledger). Tieto uzly sú nezávislé, heterogénne a nikto ich pripojenie sa do siete neschvaľuje. Každý z nich predstavuje hrozbou a nedá sa mu dôverovať. Pre Bitcoin to znamenalo, že ak sa chcel rozrásť z malej siete na globálny alternatívny finančný systém, potreboval nejaký druh bezpečnostného modelu.

Tento model sa v Bitcoin sieti nazýva Proof-of-Work (PoW). Jedná sa o algoritmus, podľa ktorého sa v BTC sieti dosahuje konsenzus o tom, aký bude nový stav tejto siete. Aby sa „rozhodlo“, ktorý uzol určí, aký bude nový stav siete, každý jeden musí súťažiť pri riešení zložitej matematickej hádanky. Nájsť riešenie musí byť ťažké a náročné na zdroje, aby bolo možné odradiť zlovestných aktérov siete. Overovanie tohto nového stavu však musí byť jednoduché, aby bol každý uzol schopný overiť platnosť tohto riešenia. V kryptografii je to pomerne bežný jav, ktorý sa nazýva hashovanie a Bitcoin pre neho našiel vynikajúce využitie. Zaujímavé je, že s rastúcim počtom uzlov musí byť tento problém komplikovanejší, pretože viac uzlov súťaží o vyriešenie tohto problému. Sieť je živá a potrebuje  svoj stav pravidelne aktualizovať, aby mohli všetci ostatní kontrolovať platnosť tohto stavu.

Bitcoinové dáta majú veľkú hodnotu

S rastúcou veľkosťou siete sa dá očakávať, že aj hodnota uloženého „stavu“ narastá. Prečo by sa ľudia dobrovoľne stávali súčasťou tejto siete, ak by v uložených dátach nebola žiadna hodnota? Keďže ľudia, ktorí prevádzkujú uzol, si tieto údaje vážia a považujú ich za cenné, majú motiváciu prispievať k bezpečnejšej sieti. Aby bola sieť bezpečnejšia, spúšťajú uzly, ktoré potvrdzujú transakcie…

So súčasnými možnosťami výpočtovej techniky si riešenie tohto zložitého problému vyžaduje veľa energie, za ktorú musí niekto zaplatiť. V tomto prípade sa Bitcoin stáva nevyhnutnosťou. Poskytuje platobný mechanizmus na zabezpečenie siete, teda svojho blockchainu.

Inými slovami, bitcoin ako mena sa používa na zaplatenie práce, ktorú je potrebné vynaložiť na zabezpečenie siete. Blockchain bez meny, bez nejakého stimulu pre účastníkov siete znamená, vykonať spomínanú prácu “zadarmo”.

Správne stimuly robia blockchain bezpečnejší

Technologické a ekonomické postrehy Satoshiho Nakamota pri vytváraní Bitcoinu sú uznávané a ohromujúce, ale jeho chápanie sociológie je tiež hlboko prenikavé. Jednou z kľúčových stránok Bitcoinu sú jej vlastné vnútorné stimuly (intrinsic value). Ľudia a organizácie zapojené do Bitcoinu, od minerov až po vývojárov softvéru a používateľov, sú priamo motivovaní k posilneniu tohto blockchainu. Najzreteľnejším príkladom sú práve mineri: Výmenou za ich úsilie o zabezpečenie siete dostávajú kompenzáciu vo forme bitcoinov (mena). Akékoľvek kroky z ich strany, ktoré by oslabili bezpečnosť siete v ich vlastnom mene, budú mať za následok devalváciu meny, a tým aj stratu ich vlastných podielov. Takto pekne a relatívne jednoducho sa zo siete vylúči škodlivé konanie.

Podobné podnety a stimuly fungujú rovnako aj pri iných kryptomenách. Bez meny, tokenu, či inej odmeny, ktorá je základom stimulačnej štruktúry blockchainu, ako budú používatelia motivovaní zabezpečiť sieť? Bezpečnosť bude s najväčšou pravdepodobnosťou spravovaná rovnakým spôsobom ako v prípade akejkoľvek firemnej databázy. IT oddelenia zúčastnených spoločností spolupracujú na aktualizácii základného softvéru, môžu svojvoľne “ťažiť” atď. V skutočnosti Ide o legitímny stimulačný systém, koniec koncov zamestnanci sú platení za svoju prácu. Nie je to však nijak odlišné od toho, ako boli databázy zabezpečované po celé desaťročia. Sú tak náchylnejšie na vonkajšie, ale aj vnútorné útoky a jedná sa o oveľa centralizovanejší model ako úplne otvorená sieť Bitcoinu.

Práve z tohto dôvodu nedávajú korporátmi a spoločnosťami vytvorené súkromné blockchainy veľký zmysel. Aký rozdiel je v blockchaine a už používanej decentralizovanej databáze, keď každý aspekt kontroluje jedna entita?

Forbes zverejnil zoznam TOP50 spoločností využívajúcich technológiu blockchain

Bitcoin ponúka blockchain otvorený pre každého

Súkromné blockchainy sú pokusmi zachovať status quo zo strany tradičných spoločností, a tým vytláčať menej etablované spoločnosti, ktoré by mohli priniesť nové myšlienky a služby v rámci skutočne otvoreného systému. Legacy FinTech spoločnosti uznávajú, že úplné odmietnutie technológie blockchain bude pravdepodobne ich koniec, takže chcú využiť jeho výhody, avšak bez skutočne otvoreného systému. Otvorený systém, ako napríklad Bitcoin, umožňuje organizáciám a ľuďom s najlepšími nápadmi zúčastniť sa, bez ohľadu na to, či ide o nadnárodný konglomerát alebo podnikateľa, ktorý má len skvelý nápad. Bitcoin by mohol veľmi jednoducho znamenať blockchain pre status quo.

Zhrnutie

Bitcoin vo svojej podstate nemá žiadnu stanovenú vnútornú hodnotu. Hodnotu mu dávajú ľudia a ekonomické stimuly ako dopyt a ponuka. Pri obchodovaní bitcoinu sa dve strany dohodnú na cene, za ktorú sú ochotné BTC predať/kúpiť.

V tabuľke nižšie porovnávame niektoré základné rozdiely medzi Bitcoinom a blockchain technológiou:

Bitcoin
Blockchain
Čo to je?
implementácia meny, kryptomena databáza, distribuovaná účtovná kniha
Hlavný cieľ
zjednodušiť a zrýchliť transakcie a presun hodnoty bez centrálnej entity poskytnúť nízkonákladový a bezpečný peer-to-peer transakčný systém
Rozsah
rozsah a záber Bitcoinu je do istej miery limitovaný blockchain by mohol byť uplatnený vo viacerých sférach
bitcoin prenáša hodnotu (stanovenú ľuďmi)
blockchain môže teoreticky ukladať a prenášať všetko, čo si vyžaduje potvrdenie vlastníctva (akcie, pôda, nehnuteľnosti)
Status
Bitcoin si získal značné uznanie a denne sa v jeho sieti vykoná stotisíce transakcií
blockchain už používa mnoho biznisov a ako technológia sa neustále rozrastá
napreduje ako prvá a najznámejšia pseudoanonymná kryptomena ak je implementovaný správne je veľmi transparentný

Otvorený systém, ktorému ľudia veria, je bezpečný a prináša úplne nový koncept myslenia nemôže fungovať zadarmo. Musí existovať motivácia, aby sa používatelia chceli na tomto systéme podieľať. V prípade Bitcoin siete je to bitcoin mena. Iné blockchainy môžu teoreticky dávať zmysel bez kryptomeny či tokenu, ale určite sa nebude jednať o plne otvorený decentralizovaný systém. Z pohľadu decentralizácie, otvorenosti či odolnosti voči cenzúre je BTC ako mena nevyhnutná pre zdravé fungovanie Bitcoin blockchainu.

Aký je váš pohľad na blockchain bez bitcoinu? Podeľte sa o názor, myšlienky či postrehy v komentároch.

Víkendový ฿ulletin: Bitcoinová adresa detailne



Zaujímate sa o dianie okolo kryptomien a chceli by ste sa podieľať na tvorbe obsahu KryptoPortalu? Kontaktujte nás pomocou kontaktného formulára!

Páčia sa Vám naše články a príspevky?
Podporte nás a prispejte tak k rozvoju Vášho obľúbeného informačného média. Ďakujeme!

ETH: 

0xa3B90C2d50B79Eaf466Ca3f2080fD15E0764c5A3

BTC:
15wVejhngqJbGrYhu9fF9ydKaNYSSHwWJd

loading...