Je koniec roka 2008 a globálna finančná kríza spôsobuje šoky po celom svete. Hnev nad celosvetovým bankovým systémom, vládami a ostatnými centralizovanými orgánmi sa šíri azda každou krajinou. Množstvo ľudí prišlo o všetko. Pár jedincov v kožených kreslách spravilo rozhodnutia, ktoré mali negatívny dopad na milióny ľudí po celom svete.  Prečo sa to muselo stať? A dalo sa tejto situácii predísť? Ako je možné, že má jedinec takú moc nad ťažko zarobenými peniazmi pospolitého ľudu?

Na scénu prichádza tajomná postava (či skupina ľudí), menom Satoshi Nakamoto, ktorého skutočná identita zostáva dodnes neznáma. Píše sa dátum 31.10.2008 a Satoshi vydáva white paper s názvom Bitcoin: Peer-to-peer elektronický hotovostný systém (Peer-to-peer electronic cash system). 

Trochu z histórie…

V dokumente sa opisuje nový digitálny systém meny, ktorý by sa nespoliehal na banky, aby spracovali transakcie alebo vlády, ktoré by sa starali o emitovanie a obeh tejto meny. Krátko po zverejnení tohto dokumentu sa členovia skupiny Cypherpunk zhodli, že navrhovaný systém by skutočne mohol fungovať a komunita sa pustila do jeho vývoja. 12. januára 2009 prebehla prvá BTC transakcia medzi Satoshi Nakamotom a Halom Finneym, developerom a prominentným členom skupiny Cypherpunk.

Hal a Satoshi boli veľmi dlho jediní dvaja používatelia Bitcoin “siete”, posielajúc si medzi sebou vtedy takmer bezcenné digitálne peniaze. Prvý full node tak pochopiteľne patril Nakamotovi.

Avšak vo svete kde sa ľudia snažili nájsť alternatívne riešenie k tradičnému skostnatelému bankovníctvu, nezostal Satoshiho nápad bez povšimnutia. K nápadu sa začali pridávať ďalší ľudia, pochopiteľne najmä programátori, nerdi, či nadšenci šifrovania. Nakoniec, kvôli nevysvetliteľnej sérii okolností zakladateľ Bitcoinu zmizol. Príslušné kľúče, dáta a vedomosti odovzdal Gavinovi Andresenovi spolu s niekoľkými ďalšími nadšencami, aby ďalej na projekte pokračovali.

Po tomto osudnom dni v roku 2010 už nebol Bitcoin projektom jedného človeka, ale skôr inováciou podporovanou množstvom decentralistov a osobami s víziami nového sveta — revolučnými decentralizovanými systémami.

V súčasnosti už takmer všetci počuli o Bitcoine a jeho hodnota, napriek značným výkyvom počas rokov, stále rastie. Čo je však dôležitejšie ako jeho hodnota je to, že tento white paper dal do pohybu sled udalostí, ktoré momentálne vedú decentralizovanú revolúciu na celom svete.

Vo white paperi sa píše:

„Bitcoin ako čisto peer-to-peer verzia elektronickej hotovosti by umožňovala odosielanie on-line platieb priamo od jednej strany k druhej bez prechodu cez finančnú inštitúciu. Digitálne podpisy poskytujú časť riešenia, ale hlavné prínosy sa stratia, ak bude dôveryhodná tretia strana stále povinná zabrániť dvojitému míňaniu prostriedkov (double spending problem). Navrhujeme riešenie práve tohto problému pomocou peer-to-peer siete. Sieť označí transakcie časovými pečiatkami tým, že ich vloží do stále vznikajúceho reťazca založeného na hashoch. Pomocou Proof-of-Work (PoW) sa vytvorí záznam, ktorý sa nedá zmeniť bez toho, aby sa zásadne zmenil samotný PoW algoritmus.“

Bitcoin je unikát, nedá sa k ničomu prirovnať

Keď bol Bitcoin v januári 2009 vypustený do sveta, decentralizovaná sieť pomaly začala transformovať spôsob, akým spoločnosť vníma peniaze a celý finančný systém vo všeobecnosti. Bitcoin, ako každá inovatívna technológia, začal s niekoľkými osvojiteľmi, ako spomínaný Hal Finney. Teraz tento protokol používajú milióny ľudí z každého kúta sveta. Ten dáva jednotlivcom lepší spôsob spracovania transakcií, a zároveň svoje finančné prostriedky presúvajú bez akéhokoľvek dohľadu bánk a tretích strán.

Ospravedlňujem sa za ťažko pochopiteľnú definíciu Bitcoinu. Opísať Bitcoin pre všeobecné publikum je skutočne náročné. Nie je tu totiž nič, k čomu by sa dal prirovnať.

— Satoshi Nakamoto

V skutočnosti sa Bitcoin považuje za „ľudové peniaze“, pretože decentralizovaná kryptomena nemá žiadnych vládcov a dáva jednotlivcom suverénnu slobodu robiť si s ich peniazmi čo chcú. Komplexný menový systém nie je založený na sile a podvode, ale na platnom súhlase účastníkov siete, ktorí dosiahli konsenzus pomocou čistej matematiky. Ide o jasný kontrast s nedôveryhodným bankovým systémom, ktorý bežným ľuďom neslúži tak ako by mal.

„Čo spoločnosť potrebuje, je elektronický platobný systém založený na kryptografickom dôkaze namiesto dôvery v tretie strany. Ľubovoľné dve strany môžu kedykoľvek obchodovať priamo medzi sebou bez potreby dôveryhodného sprostredkovateľa tejto transakcie,“ vysvetľuje Nakamotov white paper.

Zamyslenie sa na záver

Od prvej zmienky Bitcoinu ubehlo už 10 rokov. V technologickom svete je dekáda obrovské množstvo času. V prípade Bitcoinu a kryptomien stále hovoríme, že sme len na začiatku. Áno, v tomto odvetví musia nastať aj zásadné technologické vylepšenia, ale najpodstatnejšie zmeny sa musia odohrať v chápaní toho, prečo svet potrebuje fungovať inak. Názory typu “však tento systém funguje, načo by sme ho menili” nás vracajú o desaťročia naspäť a umožňujú tým istým ľuďom opakovať tie isté chyby, ktoré si vždy odnesú obyčajní ľudia.

Bitcoin dokazuje, že táto zmena nie je o jeho cene. BTC stál aj $0.004 aj $20,000. Niekomu to iste prinieslo obrovské bohatstvo. No tí, ktorí boli pri zrode Bitcoinu v komunite naďalej aktívne pôsobia, pretože dokážu vidieť za obrovské zisky či majetky. Bitcoin je tu, aby nastolil zmenu. Alebo sa o ňu aspoň pokúsil. A darí sa mu to už desať rokov!

Pre viac detailov si pozrite aj interaktívnu históriu Bitcoinu.